S úctou k ľuďom – cena za ohľaduplnú publicistiku o chudobe
Chudoba – téma, o ktorej sa (ne)hovorí – ceny za rok 2026.
Milí ocenení žurnalisti, účastníci tohto ocenenia
„S úctou k ľuďom – cena za ohľaduplnú publicistiku o chudobe“, milí členovia Slovenskej siete proti chudobe a milí sympatizanti, hostia.
Som veľmi rada, že môžem byť súčasťou už 3. ročníka tejto novinárskej súťaže, ktorá patrí medzi významné európske iniciatívy podporujúce citlivé a dôstojné informovanie o chudobe a sociálnom vylúčení. Je pozitívne, ak sa zvyšujú minimálne mzdy, minimálne príjmy, prídavky na deti, dôchodky, platy, atď. Ale ako vidíme, často sa z jedného vrecka zoberie a pridá do druhého. A naopak. Pridá sa jedným, zoberie sa druhým. Atď. Ale riešiť odstránenie chudoby bez zviditeľnenia ľudí, ktorí prežívajú chudobu, býva málo efektívne. Všetkým oceneným patrí úprimné poďakovanie a želám veľa sily do 4. ročníka. A aj preto ďakujem od srdca nášmu členovi Slovenskej siete proti chudobe Richardovi Fekete, že má odvahu pokračovať v týchto náročných časoch, keď spoločnosť čelí mnohým sociálnym, ekonomickým a bezpečnostným výzvam… A veľmi ďakujem Robertovi Rybaczekovi z Rakúskej siete proti chudobe, že túto iniciatívu organizuje na európskej úrovni vo viacerých krajinách a to na veľmi vysokej úrovni.
- októbra si pripomíname Medzinárodný deň za odstránenie chudoby 2026
s mottom: TVÁROU V TVÁR CHUDOBE JE SOLIDARITA FORMOU ODPORU.
Pripomínam realitu už z môjho príhovoru minulý rok: Zníženie chudoby nahradilo odstránenie chudoby! Prečo? Ako to vysvetlila Roxana- podpredsedníčka Európskej komisie a vedúca odboru sociálnych vecí v Porto: „Ako zaznelo v európskej diskusii o sociálnej súdržnosti, bez účinného boja proti chudobe môže byť ohrozená dôvera občanov v EÚ.“ Toho času sa najlepší experti na chudobu orientujú na Stratégiu odstránenia chudoby v EÚ. Ako to dosiahnuť?
U nás v Slovenskej sieti proti chudobe sa napr. azda náš najlepší expert na chudobu, Peter Gombita, zakladateľ Oázy – centra nádeje, kde sa už desiatky rokov stará o ľudí bez domova, ktorí už majú niektorí svoje vlastnoručne postavené domčeky, kde pracujú na poli, starajú sa o dobytok, tak realizoval Beh mieru „Kyjev – Košice„, išlo o medzinárodný mierový humanitárny športovo-charitatívny projekt. Na Myjave sa úspešne uskutočnil nedávno ďalší z festivalov rómskej kultúry, ktorý rozbehli naši členovia SAPN, manželia Paulína a Karol Herákovci.
Spoločnosť Slovensko-indického priateľstva tento rok zasa zorganizovala už 12.ročník výtvarnej súťaže India očami slovenských detí s maľbami na motívy indických rozprávok. O tom je mierové súžitie medzi národmi, ktoré majú inú kultúru, iné tradície, náboženstvo. Ide to. A tak želám na záver nových svetových, európskych, slovenských lídrov s víziou „Jeden svet – jedna ľudská rodina – jedna spoločná budúcnosť“.
Anka Galovičová
predsedníčka Slovenskej siete proti chudobe, veľvyslankyňa Fóra náboženstiev sveta na Slovensku, zakladateľka a predsedníčka Spoločnosti Slovensko-indického priateľstva
V kategórii reportážna fotografia
neboli udelené ceny – nominované fotografie boli publikované pred obdobím hodnotenia
Jana Čavojská: séria fotografií o živote vojnových vysídlencov v meste
Dnipro v Ukrajine, NOTA BENE, apríl 2025
Jana Čavojská: séria fotografií v článku „Aj psy cítia ruské drony:
S deťmi a bezmocnými sme vzdorovali ostreľovaniu Nikopolu“, PLUS 7 Dní, 10. 1. 2025
V kategórii občianska žurnalistika
sa porota rozhodla udeliť čestné uznania:
Jánovi Košturiakovi, ktorý dlhodobo otvára témy generačnej chudoby, sociálneho vylúčenia a dôstojnej pomoci ľuďom v núdzi. Ocenené dielo:
Prečo sú dánske deti šťastné a rómske nie?
Ide Želinskej, ktorá citlivo upozorňuje na situácie, ktoré zostávajú mimo pozornosti verejnosti. Ocenené dielo: No tak proste nedostanú jesť. A čo má byť?
Jurajovi Hipšovi, ktorý vytrvalo upozorňuje na prekážky, ktorým čelia deti vyrastajúce v chudobe. Ocenené dielo: Bosé deti nebývajú víťazmi predmetových olympiád.
Čestné ocenenie udeľujeme aj organizáciám OZ Proti prúdu (časopis NOTA BENE), OZ VAGUS a DePaul Slovensko ako výraz uznania za ich mimoriadny a dlhodobý prínos v oblasti pomoci ľuďom bez domova. Svojou každodennou prácou nielen zmierňujú dôsledky chudoby a sociálneho vylúčenia, ale aktívne vytvárajú príležitosti na dôstojný život, bývanie a plnohodnotné začlenenie ľudí bez domova do spoločnosti.
V kategórii písaná žurnalistika
sa porota rozhodla udeliť tri druhé miesta, prvé miesto a čestné uznanie:
Anne Valentovej (časopis Kapitál) za citlivé spracovanie náročnej témy života detí v centrách pre deti a rodiny. Reportáž bez senzácie či moralizovania približuje dôsledky chudoby na každodenný život detí a zároveň zachováva ich dôstojnosť. Autorka vďaka dlhodobému kontaktu s prostredím centier prináša autentický pohľad na systémové problémy, ktoré zostávajú často skryté pred verejnosťou.
Ocenené dielo: Chlieb s margarínom a jedným plátkom reďkovky.
Porota sa rozhodla udeliť až tri druhé miesta, lebo všetky tieto príspevky boli vynikajúce.
2. miesto – Kristína Böhmer (Denník N) – Prišli o bývanie, prišli o deti. Príbehy matiek, ktoré systém neochránil včas. Téma odoberania detí pre bytovú núdzu patrí medzi najcitlivejšie oblasti chudoby. Porota ocenila, že autorka nehľadá vinníka v rodičoch, ale skúma zlyhania systému a ukazuje, ako môže strata bývania zasiahnuť celé rodiny.
2. miesto – Christopher Pauliny (časopis Kapitál) – Habeš je taký starý, že už som tam stihol umrieť a vstať z mŕtvych. Reportáž nevysvetľuje osadu zvonka, ale nechá hovoriť jej obyvateľov. Kapitál má tradíciu sociálne angažovanej žurnalistiky a samotný titul naznačuje snahu zachytiť vnútornú perspektívu komunity.
2. miesto – Marek Moravčík (SME) – Heroínová generácia z deväťdesiatok dnes rieši, či má na liečbu. VšZP okresala príspevok. Pri práci Mareka Moravčíka porota ocenila analytický prístup, schopnosť vytvárať širší spoločenský kontext a vysvetľovať problémy bývania, bezdomovectva či sociálneho vylúčenia cez dáta, systémové súvislosti a fakty. Marek Moravčík navyše neustále prináša aj nové témy, napríklad otázku dostupného bývania, bytové kolónie, Housing First či osudy heroínovej generácie.
1. miesto – Monika Vatrálová (www.aktuality.sk) – Učil sa v pivnici, dnes učí nadané deti: Vzdelanie je jediná cesta z osady, no trestom ho nevynútime (rozhovor). Rozhovor s Michalom Sivákom je veľmi silným príkladom dôstojnej žurnalistiky o chudobe, pretože ukazuje chudobu a sociálne vylúčenie bez stereotypov a obviňovania ľudí, ktorí v nich žijú. Autor necháva hovoriť človeka s osobnou skúsenosťou života na pomedzí rómskej osady a majority, ktorý zároveň prináša pohľad pedagóga z praxe. Neostáva však len pri príbehu jednotlivca, ale odhaľuje mechanizmy, ktoré chudobu reprodukujú.
V kategórii audiovizuálna žurnalistika
– audio (podcasty a rozhlas)
sa porota rozhodla udeliť dve prvé miesta, jedno druhé miesto a čestné uznanie:
Čestné uznanie časopisu Kapitál za podcast diskusiu s autorom a vydanie knihy: Tim ’S Jongers: „Ako hovoriť o chudobe, keď máte peniaze“.
2. miesto – Mária Čigášová (Rádio Lumen), za sériu reportáží a rozhovorov, najmä: „Život chudobných im nie je ľahostajný“. Porota ocenila dôstojný a ľudský pohľad na chudobu a sociálne vylúčenie, ako aj to, že autorka dáva hlas tým, ktorých sa chudoba priamo dotýka. Zároveň ukazuje konkrétne príklady pomoci, ktoré prinášajú nádej, obnovujú dôstojnosť a otvárajú nové príležitosti.
1. miesto – Zuzana Botiková (Rádio Slovensko), Príbeh na týždeň: Dopravná chudoba. Porota pri práci Zuzany Botikovej ocenila najmä, že autorka otvorila novú / zaujímavú tému – dopravná chudoba, ale aj pútavú formu spracovania v rozhlasovom vysielaní.
1. miesto – Barbora Mareková (SME / podcast Ľudskosť), za diel podcastu Juraj Hipš: Súdržnosť chceme všetci, až dokým sa jej cena netýka nášho dieťaťa. Porota mala pri Barbore Marekovej náročnú úlohu vybrať najlepší diel
z prihlásených epizód podcastu Ľudskosť. Každá z nich prináša silné príbehy
o fungovaní štátu a význame sociálnych väzieb. Porota ocenila, že sa dlhodobo venuje sociálnym témam a svojou prácou šíri hodnoty ľudskosti.
V kategórii audiovizuálna žurnalistika
– video (TV, film, dokument)
sa porota rozhodla udeliť:
3. miesto – Miroslavovi Luptákovi (STVR, Občan za dverami), za reportáž
PO REBRÍKU DO VANE. V nej pán Štefan po operácii bedrových kĺbov skončil na vozíčku a do vane dokáže vojsť iba po rebríku. Žiadosť o príspevok na prestavbu kúpeľne mu však úrady zamietli.
2. miesto – Jurajovi Mravcovi (STVR, Reportéri), za reportáž NERÝPTE SA
V NAŠICH EXKREMENTOCH. Reportéri sa po pol roku vracajú do jednej
z bytoviek v Lakšárskej Novej Vsi, ktorá má vážne narušenú statiku. Podľa odborníkov za jej stav môžu aj splašky stekajúce do pivničných priestorov. Hoci obec a stavebný úrad problém riešia už roky, dom sa môže kedykoľvek zrútiť.
1. miesto – Petrovi Žatkovi (STVR, Reportéri), za reportáž „NI(E)KTO ICH NEVIDÍ?“. Stoja na ulici a pre pár eur sú ochotné urobiť čokoľvek. Reč je o maloletých dievčatách predovšetkým z marginalizovanej komunity. Reportáž sa zaoberá detskou prostitúciou maloletých dievčat z marginalizovaných komunít na južnom Zemplíne a konfrontuje sľubované riešenia štátu s aktuálnou realitou v teréne.
Ocenenie vyhlasuje: OZ Slovenská sieť proti chudobe – SAPN – www.sapn.info,
ako člen Európskej siete proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu EAPN – www.eapn.eu.
Záštitu nad podujatím prevzal: Verejný ochranca práv JUDr. Róbert Dobrovodský, PhD., LL.M.,.
Partneri podujatia: Európska sieť proti chudobe, Rakúska sieť proti chudobe
(„Die Armutskonferenz“), KOLO – Bratislavské centrum opätovného použitia,
OZ Pracujúca chudoba, OZ Proti prúdu / Nota Bene, Depaul Slovensko, n.o. a OZ VAGUS.
Podujatie finančne podporila: Nadácia ERSTE Stiftung.